*Čierny rok pre naše družstvo – ako to celé dopadlo!

Jesenné dvoj kolo 1. Ligy LRU plávaná sa uskutočnilo znovu na trati budúco ročných Majstrovstiev sveta klubov, ktoré má Slovensko usporiadať a ako sme sa dozvedeli uvedená trať už bola aj schválená. Takže rieka Váh v Žiline nás znovu privítala na jeseň svojimi kamenistými brehmi a vodou plnou rýb. Na jar sme sa poriadne k rybám nedostali. Posledné miesto, ktoré sme tu utŕžili napriek kvalitnej príprave a nasadeniu, sme chceli na jeseň vymeniť za aspoň 10.
Vždy sme sa s družstvom vo výsledkových listinách pohybovali  v priemere okolo 5. až 8. miesta v tabuľke. No tento ročník nám akosi nič nevychádzalo!  Na jar sme vsadili na isté krmivo talianskej  výroby – vyrobené špeciálne na nosáľov. Treba povedať,  že nakoniec nás vypieklo a rybe sa do neho akosi nechcelo. Oproti ostatným družstvám sme všetci lovili cca o polovicu menej rýb. Počas tréningových lovov to ešte ako tak išlo – ale v okamžiku zakŕmenia celej trate naše krmivo akosi neúčinkovalo! Že vieme chytať sme si potvrdili na Majstrovstvách Slovenskej republiky, ktoré boli na kanály v Piešťanoch. Andrej tam urobil 2. Miesto v jednotlivcoch a ako družstvo sme skončili v prvej polovičke.
Na jesenné dvoj kolo sme išli do Žilina znovu už vo štvrtok – dali sme si  o jeden deň tréningu pre nás na takej neprajnej vode viac. Sám som sa nevedel dočkať kedy namočím deličku a vyskúšam si ako funguje kŕmenie a celá plaváková zostava. Aj keď to nebolo svetoborné, ale rybka nám išla a vcelku pekný nosálici šli z vody von. Bonusom boli traja pekný dúhaci vo veľkostiach okolo 50 cm. Ozaj nádherné ryby.
Po prvom dni v podstate spokojnosť i keď správy o úlovkoch aj 20 kg za 4 hodiny od domácich nás dosť prekvapili – nám sa o takých váhach ani nesnívalo.
Piatok – povinný tréning a box č 1. Silná prúdna voda a plaváky okolo 40 g. Náročná rybačka – deličky priam stenali pri zásekoch aj do prázdna. O mrenu sme ani nezavadili a nosálici boli skôr papieroví dorastenci! Smoly som mal toľko, že by som ňou opravil aj 10 km úsek cesty po výtlkoch po zime. Aj keď som lovil úplne na začiatku trate na A1 – permanentne som zachytával, utrhol vymeriavacie olovko  a zničil aj 2 kompletné systémy s 30 g lýzatkom.  A nakoniec vyrval z ďalšieho topsetu prvé dva diely aj so systémom. Vyloviť sa mi ho snažil mistrVagyovský s Mišom. Ale nepodarilo sa. Sem tam som ho potom mal na háčiku, ale zachránil som ho a vytiahol až po ukončení tréningu.Dovtedy mi poriadne zavadzal a niekoľko rýb som na ňom stratil.
Dúfali sme, že prekŕmená trať urobí svoje a ryby sa rovnomernejšie rozmiestnia po celej trati. Ale skôr opak bol pravdou. Nakoniec boli úseky aj skoro bez ryby a viacerí sa dali aj na beličkovanie – na rybku istoty.
Sobota ráno. Klasický rituál prípravy krmiva a čistenia kosťákov bol zahájený ešte skoro za tmy. Postupne prichádzali na trať aj ostatné družstvá a zvuk vŕtačiek sa miešal s rachotom áut pohybujúcich sa na druhej strane rieky – obchvat Žiliny. Cestný expertLacika, šofér prepravnej firmy poznal skoro každý kamión a aj firmu ktorá ho vlastní – význam týchto informácií mi však nič nerobil.

Oveľa väčšiu dôležitosť sme venovali správnemu rozmiešaniu krmiva, ktoré sme na jar nejako nedoladili a teraz sme sa toho chceli vyvarovať a dúfali, že nakoniec predsa len krmivo známej kvalitnej značky zaberie a mi sa pomocou neho odrazíme od dna. Nechýbalo až tak veľa, ale museli sme zabojovať všetci a preskočiť hlavne našich najbližších súperov v tabuľke.
Konečne losovanie miest v sektoroch  a potom slávnostný nástup.

Enormne nízky prietok vody vo váhu mal za následok návrh od Petra Baránka o posunutie začiatku preteku o 1 hodinu – nakoľko sa nevedelo, pokiaľ voda nastúpa a išlo tu hlavne o bezpečnosť pretekárov. Petrov návrh bol napočudovanie  jednohlasne prijatý . Až som sa divil – vošiel týmto návrhom do histórie LRU – nepamätám sa, že by sa niekedy začiatok preteku posúval! Takže sme mali o jednu hodinu viac na bufet, kde sme im akú takú škodu napáchali.
Losovania sa tento krát zhostil Mišo  - nakoľko Peter Rímeš  na barlách by všetko nestíhal. Nakázal som mu čo najvyššie číslo v  A sektore. Keď mi oznámil,  že mám A12 tak som mu sľúbil od radosti 3 pivá k večery. Ale keď som prišiel na svoj štand – tak som sa zhrozil – voda bola nízko a len pomaly stúpala – videl som na kraji vo vodezmenšený model  Vysokých a Nízkych Tatier  spolu, ktorý sa ťahal po celom vylosovanom úseku.

Už pri vymeriavaní som utrhol 2 vymeriavacie olovká.  A aj počas lovu – kde som položil plavák,  tak tam som zachytil prekážku na dne – osamotený kameň alebo trs zeliny.
Hneď po zakŕmení som nejakú rybku ulovil, ale potom medzi neúspešnými a úspešnými zásekmi sa čas postupne zväčšoval. Aj som sa chvíľu pokúšal prejsť na beličky, ale v tých mojich tatrách pod vodou sa belička akosi nevyskytovala. Vyrval som spod brehu dvoch ostriežikov, dve beličky a to bolo všetko. A tak som len paberkoval na plnú deličku, zachytával, utrhával. Vypil som kalich trpkosti z danej situácie až do konca a s váhou niečo cez tri kilá skončil úplne posledný v sektore. Dúfal som v úspech aspoň ostatných spolubojovníkov v ďalších sektoroch. Ale nič moc. Ani im sa nepodarilo obsadiť lepšiu pozíciu v svojich sektoroch a tak sme znovu nakúpili bodov až ....až! 7+10+11+12 = 40 ako od Matela. Za nami ostali len N. Zámky ktoré nakúpili 45 bodov.
Večerná bojová porada – jasný cieľ - znovu sa snažiť zabojovať a ešte sa pokúsiť o malý zázrak a zvrat vo výsledkovej listine. Navlhčili smekrmivo už večer a snažili sa ho doladiť rôznymi drobnými vylepšeniami. Na 1. Ligu sme si akosi zvykli a predstava nového účinkovania v druhej lige mi pripadala ako z inej dimenzie. ( ale asi si zvykneme!)

V nedeľu sme všetko  z ubytovania pobalili – a s prvým z ranným oparom nad vodou sa znovu ohýbali nad dežami s krmivom a miešali a miešali. Peter Rímeš o barlách vydal ešte posledné technické detaily z vedenia montáží vo vode. Dozvedeli sme sa telefonicky od Miša výsledky jeho losovania a rozviezli sa po trati. Ešte že aspoň počasie sa zlepšovalo a navlhnuté veci budú mať šancu vyschnúť. Domáci nám radili držať sa ryby istoty – beličke. Ale verili sme si a trúfali naloviť viac spodovej ryby. Voda pomerne silno tiekla a tak sme mali veľké množstvo lepených červov. Mne sa tak podarili zalepiť, že som si dolámal niektoré nechty pri snahe urvať kus lepáňákov z misky. Peter Pilát mal otvorenú ranu na dlani a len so zaťatými zubami dokázal utlačiť krmivo či červov i tlačiť deličku počas celého posledného preteku.
Hneď po úvodnom zakŕmení som mal zábery a niekoľko pekných nosáľov a slušnú mrenu šupol do sieťky. Dúfal som, že tento posledný pretek si užijem v znamení množstva zdolaných rýb a nebude to dvanástka čo mi ostane nakoniec po vážení. Ale po 2 hodinách mi ryba odskočila a nepomáhalo ani masívnejšie prikrmovanie.

Podo mnou mal Vlado Mičian a Ľuboš Krupička rybu po celý čas a obaja predvádzali pekný nosálí koncert. Ja som len paberkoval. Kŕmil som asi spodnému susedovi.

Nado mnou pretekár z Maveru– Kapušany len beličkoval a nakoniec mal o pár gramov viac ako ja.  Správy o ostatných spolubojovníkov mi sprostredkúval Peter Mišo a Lacika – ale neboli nijak povzbudivé a všetkým našim sa znovu nedarilo nejako vyprovokovať ryby k záberom a ak áno, tak to boli len papierové drobné nosáliky. Krmivo, do ktorého sme vložili nemalé financie nás znovu riadne vypieklo. Skrátka talianske slovenským rybám nechutilo. Po ukončení preteku som sa postupne dozvedal bodové hodnoty jednotlivých spolubojovníkov. Mne s Peťom ostala znovu 12, +Matin 8 a Aďo 10 = neuveriteľných 42 bodov.  Zostup do druhej ligy sa stal skutočnosťou. Všetky možné anomálie, ktoré sa každému v družstve osobne  pritrafili sa podpísali pod tento výsledok.

Na záverečnom vyhlásení poradia a prvých troch družstiev nám iné neostávalo ... len zatlieskať všetkým, ktorým sa podarilo úspešnejšie zvládnuť rybačku na tejto pre nás akosi zakliatej vode.

Pre mňa bolo mimoriadnym ešte prekvapivejšie druhé miesto Považskej Bystrice, ktorú zdolali Levičania. Levičania by mali podľa tohto výsledku reprezentovať Slovensko na Majstrovstvách sveta klubov 2015 – usporiadateľ  Slovensko – trať Váh  Žilina. Takže nateraz opúšťame spolu s družstvom Nové Zámky 1. ligu a budúci rok budeme kaliť vodu už v 2. lige. 

Nechcem na záver nejako vylepšovať naše dlhoročné účinkovanie v 1. lige – ale niekedy ani maximálna snaha všetkých pretekárov v družstve nemusí znamenať dobrý výsledok.  V hre o umiestnenie je mnoho neistých prvkov a náhod, ktoré ak nevychádzajú presne podľa našich predstáv, znamenajú menej rýb v sieťke a chýbajúce body do lepšieho umiestnenia.
Spoločne dúfame, že rok 2015 bude pre naše družstvo priaznivejší a čestne budeme hájiť naše trnavské klubové farby.

Lovu zdar          -  Ardan